patron 1, -a n : sant protector qu'un país, una vila, una glèisa, una persona ne pòrta lo nom ; mèstre d'ostal, de domeni, d'entrepresa, de nau... ;

Lo patron dels obrièrs se sona sant Josèp

Lo patron : lo meu òme.

La patrona : ma femna.

patron 2 nm : modèl de cordurièira o de sartre.

patronal, -a : relatiu, -iva al sant patron o al patronat.

Fèsta patronala.

Sindicat patronal.

patronalha nf sing, cf Ubaud Dicort : « (coll. / pej.) les patrons » (Sèrras-Ess.)

patronar (v. tr.) : aparar, sostar, ajudar q.q. o quicòm.

patronat nm : los patrons en general ; títol o ofici de patron.

patronatge : proteccion.

patronejar v, cf Ubaud Dicort : « v intr, être patron d’un navire, commander » TdF

patronessa nf, cf Ubaud Dicort : « patronnesse, v. bailessa » (v. TdF ‘patrounesso’)

patronim : nom de familha / nom d'ostal.

patronimic, -a : derivat, -ada del nom del paire.

Nom patronimic.

Descendéncia patronimica.

patruòla nf, cf Ubaud Dicort : « Patruòlas, nf pl, balivernes » (Mouly En tutant p. 295)

patudàs, -assa adj, cf Ubaud Dicort : « gros pataud, v. pataudàs » (v. TdF)

patufa (f.) (abs. Dicort) : malsòrt (m.) ; « conjuration, signe de magie fait avec le pouce » (Laus). v. empatufar.

patufard, -a adj : pataud, -a.

patufardàs, -assa adj, cf Ubaud Dicort : v. patudàs. (v. TdF jos ‘patudas’)

patufejar (v. intr.) : balançar / esitar.

patufèl, -a (adj. e subs.) : manèfle, -a ; ipocrita (m. e f.) ; espepissaire, -a ; escrupulós, -osa ; bestiasson, -a.

Aviá un aire patufèl (ipocrita)

patufelar (v. intr.) : barjacar ; patricolar / patricolejar.

patufelariá : manèfla / maneflariá.

patufelàs, -assa n, cf Ubaud Dicort : « vilain flagorneur, grand tripotier, ière, v. patricolejaire » (v. TdF)

patufelatge : maneflitge.

patum nm, cf Ubaud Dicort (v. pata) : « chiffon, torchon, guenille, v. pelhon » (v. TdF)

patus nm : pastural. v. pati.

patusclar (v. intr.) : s'enfugir al brutle.

patut ~ pautut, -uda adj, cf Ubaud Dicort : « pattu, ue, qui a de grosses pattes ; pataud, lourdaud, aude » (v. TdF jos ‘patu’)

patz nf sing : estat de tranquillitat (t. a.) ; abséncia de guèrra

« pau » n : v. pal e pavon.

Pau 1 : nom de vila d'Occitània.

Pau 2 n pr m / Paul (s. XI) (abs. Dicort) - Paula - Pauleta : prenoms.

pauc 1 (adv.) : pas gaire ; plan pro ; censat / censadament.

A nevat un pauc : a pas gaire nevat.

A un pauc nevat per aqueste an : a plan pro nevat.

Un pauc cada dimenge : censat cada dimenge.

Es un pauc çò que dises : es, a quicòm prèp, çò que dises.

Sèm pauc amics.

Val pauc.

Pauc a pauc : pichon a pichon.

Pauc a cha pauc, peu à peu, graduellement. (v. Ubaud Dicort e TdF jos « cha 2’)

Pauc o pro : mai o mens ; qualque pauc.

D'un pauc mai : se n'es pas mancat de gaire.

Entre pauc e mens : convenablament.

Ni pauc ni pro : de cap de biais.

A pauc près, à peu près.

D’un pauc mai, un peu plus, peu s’en est fallu.

Per pauc que, pour peu que.

Per tant pauc que, si peu que.

Tant pauc que volretz, aussi peu que vous voudrez.

Tant siá pauc, tant soit peu, très peu. (v. Ubaud Dicort e TdF ‘pau 3’)

Pauc pèca : se'n manca pas gaire.

De pauc pèca que tombava, peu s’en est fallu qu’il ne tombât.

A pauc pèca i es anat, il a failli y aller. (v. Ubaud Dicort e TdF ‘pèco’)

pauc 2 (adj. e pr. variables) : en pichona quantitat.

Fòrça trabalh e paucas pausas.

pauc 3 (subs.) : moment / momenton ; bocin.

Demòra un pauc amb ieu ! : demòra un moment... !

Un pauc de pan.

Al cap d'un pauc : al cap d'un moment.

Al cap d’un autre pauc, au bout de quelque temps encore. (v. Ubaud Dicort e TdF ‘pau 3’)

A bèlas paucas (abs. Dicort) : pauc a pauc.

A bèles paucs, peu à peu. (v. Ubaud Dicort e TdF ‘pau 3’)

pauca : pinton (mièg litre) (v. TdF)

Una pauca de vin.

paucada : contengut d'una pauca.

paucament : pauc ; un pauc.

pauc-de-biais (subs. m. e f.) : persona maladrechassa.

pauc-de-causa (subs. m. e f.) : persona imprudenta ; persona que manca de discrecion.

pauc-de-sen (subs. m. e f.) : bestiasson, -a.

pauc-de-senàs n, cf Ubaud Dicort : « grand enfant, gros nigaud » TdF

paucdestrenh n, cf Ubaud Dicort : « cogne-fétu, celui qui se donne bien de la peine pour faire peu de chose » TdF ‘pau-destren’

pauciflòr, -a adj, cf Ubaud Dicort : « (bot.) pauciflore » (Laus)

paucigar v, cf Ubaud Dicort : « v tr, piétiner, marcher sur, fouler aux pieds. Syn. caucigar » (v. Laus)

pauc-me-ten nm, cf Ubaud Dicort : « homme insolvable, obéré » TdF ‘pau-me-tèn’

pauc metieus nm (v. Ubaud Dicort e Alibert) : esquipòt (peculi (R. IV, 476)) pichon.

paucon nm, cf Ubaud Dicort : v. pauquet. (v. TdF jos ‘pauquet’)

paucparla (adj. m. e f. e nom) : reservat (que parla pauc) ; taciturn, -a ; sornarut, -uda.

paucsabent n, cf Ubaud Dicort : « ignorant » (v. paucsaupre)

pauc-s'afana (adj. e subs. m. e f.) : fug-òbra (fy 'br )

paucsaupre nm : « ignorance » (Rapin)

Lo paucsaupre dels païsans. (Rapin)

paucum : misèria ; escassitat ; paucvalum.

paucval nm / paucival [veire paucval, cf Ubaud Dicort] / paucvali (abs. Dicort)  (m. e f.) : que val pauc « vaurien, homme ou femme de rien, v. pas-degun » (v. TdF pau-vau’).

paucvalièira : malesa / emmaliment.

paucvalum (abs. Dicort) : manca de valor (t. a.)

paula (perdigòla) nf, cf Ubaud Dicort : « coccinelle » (Carrasco)

paulariá nf, cf Ubaud Dicort : « pâturage, pacage » TdF suppl jos ‘paulet’

paulés, -esa adj, cf Ubaud Dicort : « palois, qui est de Pau. Les Palois disent généralement paulin » (Palay)

paulet nm : arrucat (mena d'ensalada) (Alibert) ; v. paulariá.

Pauleta : prenom. v. Pau / Paul.

Paulhan : nom de vila d'Occitània.

paulin, -a adj, cf Ubaud Dicort : « (de la ville de Pau) palois, e » (Per Noste)

Paulin - Paulina : prenoms.

Paulin Loïsa : poetessa occitana albigesa (1888 -1944).

« Direm pas a la nòstra nena

qu'ençaval nos cal tant plorar :

se voldriá pas desrevelhar ! »...

paulinian, -a : relatiu, -iva a sant Paul.

Epistòlas paulinianas.

Doctrina pauliniana.

pauma (e derivats) / palma nf : v. palma (e derivats).

 

 

paumacrista nf, cf Ubaud Dicort : v. palmacrist.

paumada nf, cf Ubaud Dicort : v. palmada.

paumadèla nf, cf Ubaud Dicort : v. palmadèla.

paumadura nf, cf Ubaud Dicort : v. palmadura.

paumar 1 e 2 v, cf Ubaud Dicort : v. palmar 1 e 2.

paumard nm, cf Ubaud Dicort : « poumon, entrailles, estomac » TdF ‘póumard’

paumàs nm : pelòta de cordilh [v. palmat 1] « ficelle peu tordue » (Vayssier ‘pòumas’ e Albert).

paumassièr, -ièira n, cf Ubaud Dicort : « boulanger, ère, v. fornièr » (v. TdF)

paumat nm, cf Ubaud Dicort : v. palmat 1.

paumejar v, cf Ubaud Dicort : v. palmejar.

paumèla 1 e 2 nf : v. palmèla 1 e 2.

paumet nm, cf Ubaud Dicort : « paumelle, espèce de manique dont les voiliers se servent pour pousser l’aiguille » TdF

paumièr nm, cf Ubaud Dicort : v. palmièr.

paumista nm, cf Ubaud Dicort : v. palmista.

paumola nf : v. palmola.

paumolàs nm, cf Ubaud Dicort : « pain de paumelle ; fille grasse et fainéante » TdF ‘paumoulas’

paumolièr nm, cf Ubaud Dicort : v. palmolièr.

paumon nm (non preconizat Dicort) : v. palmon.

paumonistan  (non preconizat Dicort) : v. palmonista.

paumorassàs nm, cf Ubaud Dicort : v. paumolàs. (v. TdF jos ‘paumoulas’)

paupament nm, cf Ubaud Dicort : v. palpament. (v. TdF jos ‘paupamen’)

paupas (a -) (non preconizat Dicort) : v. palpas (a -).

Caminava a paupas, que i se vesiá pas res.

paupatèrra nm : v. palpatèrra.

paupèrga nf, cf Ubaud Dicort : « pieu » TdF ‘pau-pergo’. (v. palpèrga)

pauperisme : estat de paurièira extrèma.

pauperizacion : accion o resulta de pauperizar o de se pauperizar

pauperizar (v. tr.) : far tombar dins la paurièira.

pauperizar (se) : tombar dins la paurièira.

paupilh nm, cf Ubaud Dicort : « partie charnue, v. popa ; gras de jambe, v. botèlh 2, pompilh ; paume de la main, v. pauma » (v. TdF jos ‘poupis’)

paupitre nm, cf Ubaud Dicort : v. pupitre. (v. TdF jos ‘pupitre’)

pauponejar v, cf Ubaud Dicort : v. palpejar. (v. TdF jos ‘paupeja’)

pauquejar (v. intr.) : pintonejar (beure de paucas, de pintons)

pauquet nm : bocinèl ; quantitat pichona.

Ne demorèri un pauquet moquet.

Dona-me'n un pauquet, pas mai.

pauquet a pauquet loc adv, cf Ubaud Dicort : (v. pauc a pauc)

pauqueta nf, cf Ubaud Dicort : « petite chopine [v. pauca] » (v. TdF)

pauqueton nm, cf Ubaud Dicort : « un tantinet, v. brisonet » (v. TdF jos ‘pauquetet’)

pauquinada : quantitat fòrt febla.

paur (f.) (prononciat [poou] , cf Ubaud Dicort ) : brave treboladís fàcia a un perilh real o imaginari, brava crenta d'un malparat ; espaventalh.

Una paur granda lo trapèt, que ne caguèt a las cauças.

Tremolar de paur.

Quilhèt una paur dins son òrt.

paur de loc prep (abs. Dicort) : de paur de. (v. çai jos)

Paur d'una sèrp, prenguèri un baston.

paur de (de -) loc prep, cf Ubaud Dicort : « de peur de » (Laus)

paur que loc conj (abs. Dicort) : de paur que. (v. çai jos)

Paur que mon calelh s'atudèsse...

paur que (de -) loc conj, cf Ubaud Dicort : « de peur que » (Laus)

pauralha / paurilha nf sing : los paures en general.

Filomena sostava totjorn la paurilha.

paurament adv : miserablament.

pauràs, -assa (adj. e subs.) : òme, femna, mainatge bravament de plànger ; òme plan paure, femna plan paura ; paure diable / paure òme, paura femna.

paurassa nf, cf Ubaud Dicort : « grosse peur, grande peur » TdF ‘’

paurassàs, -assa adj, cf Ubaud Dicort : « affreusement pauvre » TdF

paurasson, -a n, cf Ubaud Dicort : « malheureux petit pauvre » TdF

paure 1, -ra adj e n : miserable, a / sens argent ; mendicant, -a ; feble, -a ; malurós, -osa ; marrit, -ida ; defuntat, -ada.

Lo paure el n'es pas la causa, qu'es un paure diable.

Lo paure el : mon paure fraire (s'agís d'un defuntat)

paure ! 2 ~ paura ! interj, cf Ubaud Dicort : « malheureux ! malheureuse ! misère ! Syn pecaire ! » (Laus)

paure de ieu ! (de tu, d’el, etc) loc interj, cf Ubaud Dicort : « hélas ! malheureux que je suis (que tu es, qu’il est, etc) » (v. TdF jos ‘paure’)

paurejar (v. intr.) : menar misèria.

pauret, -a adj e n : v. pauròt.

pauretament adv, cf Ubaud Dicort : « pauvrement, mesquinement, v. paurament » (v. TdF)

pauretat / paurièira nf / paurum nm : condicion de paure.

paurilha nf sing : doblet de pauralha.

paurilhàs, -assa adj e n, cf Ubaud Dicort : v. paurilhon. (v. TdF nm jos ‘paurihoun’)

paurilhon nm, cf Ubaud Dicort : « pauvre hère, prolétaire, v. pauràs » TdF ‘paurihoun’

paurin, -a adj e n / paurinèl / pauron, -a (los 2, v. çai jos) : v. pauròt.

paurinèl, -a adj : « pauvret, ette, v. pauret » (v. TdF ‘paurinèu’)

pauritge nm : v. pauretat.

pauron, -a adj e n, cf Ubaud Dicort : « petit pauvre, pauvre petite, jeune mendiant, ante » TdF

paurós, -osa adj e n / pauruc, -uga (v. pauruc) : qu'a paur.

paurosament adv, cf Ubaud Dicort : « craintivement, timidement » TdF

pauròt, -a adj e n : (dim. afectiu o commiseratiu) paure drollon, paura drolleta.

pauruc, -uga adj e n, cf Ubaud Dicort : « qui donne peur, qui fait peur, v. esfraiós ; peureux, euse, timide, v. paurós » (v. TdF ‘pauru’)

paurucar (v. intr.) : aver paur ; prene paur.

paurugament adv  (v. Ubaud Dicort e Alibert) : amb una brava paur.

paurugàs, -assa adj e n : bravament pauruc, -uga.

paurum nm sing : v. pauretat.

paus nm, cf Ubaud Dicort : « repos, pause, v. pausa, repaus, plus usités » TdF

A paus, au repos, dans l’inaction, dans l’inertie. (v. Ubaud Dicort e TdF)

pausa nf / paus (v.paus) : momenton de repaus.

Una pausa-cafè.

A bèlas pausas : de temps en temps.

A pausas, par intermittence, par intervalle, par moment. (v. Ubaud Dicort e  Per Noste)

A pausas e lassas : al punt de lassar tot un cadun.

Una pausa bèla : un brave moment.

A ni pausa ni cèssa, il est toujours en mouvement.

Far pausa, se reposer.

De bèla pausa, de bien s’en faut. (v. Ubaud Dicort e TdF jos ‘pauso’)

pausada : pausa / repaus cortet ; airal que lo caçum i se pausa.

A pausadas, à loisir (Alibert)

pausadament : sens s'afanar ; tranquillament.